História internetu

S prvou myšlienkou siete prišiel v roku 1966 BOB TAYLOR. Na jej základe sa začala budovať sieť ARPANET pomenovaná po agentúre, ktorá ju financovala.

Slovo internet je skratkou z anglického výrazu interconnected networks - prepojené siete. Internet definujeme ako celosvetovú počítačovú sieť. Je všade okolo, ale nepatrí nikomu, nik ho neriadi. Napriek tomu existujú spoločnosti, ktoré sa podieľajú na jeho spravovaní, napr. ISOC [Internet Society], InterNIC, alebo W3C [WWW Consorcium]. Internet umožňuje používateľom komunikovať prostredníctvom sieťových služieb. Ľudia najčastejšie využívajú dve hlavné služby, www [world wide web] a email [elektronickú poštu].

V roku 1958 v USA bola založená agentúra ARPA [Advanced Research Projects Agency], ktorá sa zaoberala vývojom komunikačných technológií. Postupne sa agentúra upriamila hlavne na výpočtové technológie z čoho vyplynula potreba prepojenia jednotlivých systémov medzi sebou. Ministerstvo obrany USA potrebovalo prepojiť niekoľko výskumných centier.  Sieť sa skladala z viacerých uzlov, a prenos dát bol realizovaný rozkladom dát na časti, ich prenos a následne spätné poskladanie dát. Tento systém prenosu sa zaužíval a dostal pomenovanie paketový systém.

Po úspešnom zapojení siete sa ARPA premenovala na DARPA [Defence Advance Research Project Agency]. Vedci rozdelili dáta prechádzajúce cez spojenie na menšie časti, ktoré nazvali pakety, aby sa pri napadnutí spojenia nezrušili. V tomto období sa začal projekt prepojenia počítačov nazývať INTERNET.

Zrod predchodcu internetu môžeme nájsť v období počas Studenej vojny, keď bolo treba v USA nejakým spôsobom prepojiť počítače. Tento projekt realizovala NASA a finančnú záštitu poskytla organizácia z Pentagonu ARPA [Advance Research Project Agency]. V rokoch 1968-1969 tak vznikol ARPANET, prvá sieť tvorená z počítačov štyroch univerzít: University of California v Los Angeles, Stanford Research Institute, University of California v Santa Barbare a University of Utah v Salt Lake City. Táto sieť mala tzv. decentralizovanú štruktúru bez hlavného bodu – ak by bol jeden uzol siete napadnutý, informácia by išla inou trasou. Prvá veta tohto prepojenia znela: Are you receiving this? V roku 1971 vznikol i prvý predchodca dnešného emailu. Postupne sa sieť rozrastala a po napojení dvoch zahraničných univerzít v Anglicku mala sieť v roku 1981 už 213 pripojených hostiteľských počítačov.

Prelom nastal v roku 1989, keď vo švajčiarskom výskumnom stredisku CERN vymyslel Tim Berners-Lee nový spôsob výmeny informácii. Ide o dobre známy World Wide Web, ktorý spočíva v tom, že u používateľa beží v počítači určitý program, ktorý dekóduje dáta, zaslané serverom, a na obrazovke sa zobrazí stránka, ktorú program z týchto dát zostavil. Tento program sa nazýva prehliadač [browser]. Na webe sa ďalej nachádzajú hyperlinky, čo je vlastne systém navzájom prepojených súborov a stránok. Hypertextovými odkazmi je v súčasnosti pospájaný celý svet.

Pôvodne bola sieť NSFNET určená na prepojenie piatich superpočítačov ale po čase sa ukázalo, že je veľmi výhodná práve preto, že nemala také prísne pravidlá používania ako ARPANET, takže ARPANET nakoniec v roku 1990 nadobro zrušili. K NSFNET-u sa začali pridávať aj iné spoločnosti, napr. Institute of Health, Departent of Energy. NSFNET však spozoroval, že sieť sa využíva aj komerčne, a preto z projektu vycúvalo. Internet sa teda od roku 1992 začal využívať na komerčné účely. V tomto roku existuje 50 webových serverov, na ktorých sa pôvodne nachádzali len stránky s textom.

Do roku 1993 Internet sa používal v prevažnej miere na vedecké účely. V tomto roku nastal ale zlom keď sa do siete začnú pripájať komerčné firmy. V začiatkoch ide prevažne o vládne inštitúcie a firmy zaoberajúce sa výpočtovou technikou. S príchodom otvorenia siete pre komerčné využitie, začal prudko rásť aj počet pripojených užívateľov. V tomto roku to bolo približne 1 500 000 uzlov po celom svete.

Obrovský rozmach Internetu nastal až vtedy, keď sa počítače stali bežnou súčasťou pracovísk a najmä domácností 1995 až 1998. V zahraničí je Internet samozrejmosťou v každej domácnosti v súčasnosti je pripojených 40% domácností v EÚ. Na Slovensku bola situácia do roku 2003  trošku komplikovanejšia najmä ohľadom ceny pripojenia, no v súčasnosti  sa vývoj pripojení pozitívne mení. Podľa správy Európskej komisie z júla 2009 dosiahla penetrácia prístupu k širokopásmovému Internetu 14,3%, čo znamená, že SR sa zaradila na 24 miesto v pripojení na Internet spomedzi krajín európskej dvadsať-sedmičky.

Informácie v jednotlivých rokoch:

• V roku 1971: sa ARPANET rozrástol na 15 uzlov.
• V roku 1972: bolo k Internetu pripojených 50 armádnych a výskumných centier, a sieť sa rozdelila na dve - ARPANET a MILNET [vojenská sieť].
• V roku 1973: sa pripojili historicky prvé neamerické inštitúcie - britská University College of London a nórska Royal Radar Establishment.
• ARPANET: používal protokol NCP, no v roku 1974 bola zverejnená prvá špecifikácia protokolu TCP/IP [Transmission Control Protocol/Internet Protocol], na ktorý sa potom za deväť rokov prešlo.
• V roku 1979:  sa uskutočnil prvý diaľkový prenos na trase Bratislava - Banská Bystrica. V Ústave aplikovanej kybernetiky sa v roku 1976 začala riešiť štátna úloha tzv. Počítačová sieť. Jej vyriešenie znamenalo realizáciu prvej profesionálne prevádzkovanej dátovej siete.
• V roku 1981: sa pridala sieť BITNET, ktorá spájala americké stredné a vysoké školy.
• V januári roku 1983: sa uskutočnil prechod na protokol TCP/IP. ARPANET vtedy formálne zanikol, aj keď až do konca osemdesiatych rokov prebiehalo odpájanie z tejto siete.
• V roku 1984: bolo k Internetu pripojených viac ako 1 000 počítačov.
• V roku 1986: vznikla sieť NSFNET [National Science Foundation Network]. Vytvorená organizáciou na podporu vedy a výskumu.
• V roku 1987: bolo spolu k Internetu pripojených okolo 10 000 počítačov.
• Po roku 1989: sa mohli naše siete prepojiť so zahraničnými sieťami.
• V roku 1989: začala na Slovensku používať európska počítačová sieť EUNET.
• K Internetu: sa pripojilo za dva roky ďalších 90 000 počítačov, takže do roku 1989 ich počet vzrástol na 100 000.
• V roku 1993: sa pridali k textovým stránkam aj obrázky.
• Rok 1995: priniesol 100 000 webových serverov a 20 miliónov užívateľov Internetu. Služba www sa dostala na prvé miesto v počte prenesených dát.
• V roku 1996: sa uskutočnil Prvý Veľtrh Internetovej Technológie.
• V roku 2000: mal Internet viac ako 300 000 000 užívateľov.
• Nedávno sa zistilo, že existuje viac ako 50 000 000 000 stránok s informáciami.

Počet prepojení na sieť v jednotlivých rokoch:

História podľa rokov:

• Roku 1969: americká agentúra ARPA [Advanced Research Project Agency] prišla s myšlienkou prepojiť jednotlivé počítačové systémy univerzít a federálnych výskumných stredísk medzi sebou. ARPA poverila firmu [Bolt Beranek and Newman], BBN aby vypracovala štúdiu o možnostiach prepojenia výskumných centier s počítačovým systémom ministerstva obrany. BBN navrhla protokol siete s prepájaním paketov a počítač pre riadenie siete, ktorý nainštalovali na univerzite v Los Angeles v Kalifornii.
• Roku 1970: boli pripojené ďalšie tri univerzity a tým vznikla prvá sieť s prepájaním paketov s názvom ARPAnet. ARPAnet tak pomocou prenajatých liniek s rýchlosťou 56kb/s prepájal medzi sebou štyri univerzity. Každý počítač zapojený v sieti mal rovnocenné postavenie. Sieť ARPAnet sa ukázala veľmi úspešnou.
• Už v roku 1971: mala sieť ARPAnet prepojených 16 počítačových systémov. V Spojených štátoch amerických bola založená skupina, ktorá sa mala zaoberať vývojom nových prenosových protokolov.
• Roku 1972: bolo na sieti ARPAnet pripojených 40 počítačových systémov. Medzi jednotlivými systémami sa posielali súbory a elektronická pošta. Prenos veľkých súborov dát sa uskutočňoval pomocou služby FTP [File transfer protocol]. Vo Washingtone sa konala prvá konferencia, ktorej cieľom bolo uzavrieť dohodu v komunikačných protokoloch. Protokoly by umožnili prácu v sieti rôznym počítačovým systémom v rôznych sieťach. Vinton Cerf 1943, ktorý mal zásluhu na zriadení siete ARPAnet, mal vytvoriť protokol, ktorý by umožňoval prepájať rôzne typy sietí. Americký počítačový inžinier Roymond Tomlinson 1941 vyriešil problém ako oddeliť meno adresáta od e-mailovej adresy tak, že použil znak klávesnice, ktorý sa nevyskytuje v nijakom mene a pre bežného používateľa nemá nijaký význam. Išlo o symbol @. Odvtedy sa začal používať na celom svete.
• V roku 1974: vznikol protokol TCP/IP [Transmission control protocol/internet protocol]. Jeho autormi boli Robert Kahn 1938 a Vinton Cerf. Protokol bol sprístupnený zadarmo a bez obmedzenia, čím bola poskytnutá k dispozícii informatikom na celom svete základná a kľúčová technológia na prácu počítačov v sieti a prepájanie sietí medzi sebou. V tom istom období bol vyvinutý operačný systém UNIX pre počítače DEC s možnosťou práce v sieťovom režime. UNIX bol nasadený na univerzitách a práca v sieti už nebola len výsadou vládou podporovaných programov.
• Už v roku 1977: vznikla v USA sieť Theorynet, pomocou ktorej komunikovalo viac ako 100 pracovníkov prostredníctvom elektronickej pošty.
• Roku 1978: prvý e–mail s marketingovýnm obsahom poslal zástupca počítačovej firmy DEC Gary Thuerk. Správa lákala príjemcov na seminár o novom mikropočítači DECSYSTEM–20, ktorý sa konal v Kalifornii. Niektorí používatelia ARPAnetu boli vtedy urazení, že pozvánku/spam nedostali.
• Roku 1979: výskumní pracovníci z rôznych univerzít na svojom stretnutí vytvorili sieť Computer science research network [CSnet].
• Roku 1980: Vinton Cerf navrhol prepojiť ARPAnet a CSnet prostredníctvom TCP/IP protokolov. Tento rok sa tak stal rokom zrodu skutočného Internetu ako súboru viacerých nezávislých sietí.
• Od roku 1984:-sa Internet začal rozvíjať v akademickom prostredí. Bol to začiatok práce podľa dohodnutých protokolov s využívaním a riadením niekoľkých superpočítačov na diaľku. Podnikatelia sa o Internet nezaujímali, nenachádzali ešte spôsob ako ho využiť.
• Roku 1987: vládna agentúra NFS [National Science Foundation] začala medzi sebou prepájať americké počítačové siete. Bola tu snaha vybudovať National science foundation network [NSFnet] na základe prepojenia šiestich veľkých počítačov v krajine. Cieľom bolo vybudovať kvalitnú sieť, ktorá by slúžila predovšetkým vedeckovýskumnej základni krajiny. Spomínaná sieť zohrala a hrá kľúčovú úlohu pri vzniku Internetu, pretože NFSnet bola použitá ako prenosná sieť na medzinárodnú sieť. To umožnilo využitie existujúcej siete a viedlo k rýchlemu rozvoju siete Internet, ktorá sa až do roku 1990 využívala predovšetkým v akademickom prostredí.
• Roku 1989: Tim Berners–Lee 1955, pracovník Európskeho laboratória fyziky častíc v CERNe [European Organization for Nuclear Research] pri Ženeve, prišiel s myšlienkou, že prenos súborov po sieti by sa dal využiť na vytváranie hypertextových dokumentov, t.j. dokumentov, v ktorých označené slová odkazujú na ďalšie dokumenty, ktoré sa nachádzajú napríklad na inom svetadiele. Pre internú potrebu v Cerne vytvoril programový komplet, ktorý nazval web – pavučina (hypertextových odkazov). Web sa vďaka svojim kvalitám rýchlo rozšíril po celej sieti a neoddeliteľnou súčasťou Internetu sa stal World Wide Web (www – celosvetová pavučina). Na Internet bolo už pripojených viac ako 150 000 hostiteľských počítačov.
• Od roku 1990: sa výrazne zmenila stratégia v oblasti Internetu. Začalo jeho využívanie na komerčné účely a nastalo obdobie neuveriteľného vzrastu.
• Roku 1991: bol prijatý High performance computing act a vytýčená úloha vybudovať základy siete NREN [National research and education network], ako siete s gigabitovou rýchlosťou. Toto rozhodnutie iniciovalo vznik výkonnej chrbticovej siete na obchodné účely, tzv. Commercial internet Exchange [CIX].
• Roku 1992: vznikla Spoločnosť pre Internet (Internet Society), ktorej prezidentom sa stal Cerf. Táto spoločnosť od svojho vzniku prevzala najvýznamnejšie internetové aktivity a taktiež aj morálnu zodpovednosť za ďalší rozvoj Internetu. Objavili sa grafické prehliadače www, v ktorých boli k textu pripojené obrázky, čím sa stal vzhľad dokumentov prirodzenejší a umožnil ešte lepšiu výmenu informácií. Spoločnosť NCSA [National Center for Supercomputing Applications] predstavila browser NCSA Mosaic. Tento doslova spôsobil zlom vo využívaní Internetu. Ide o browser, ktorý si prvý získal veľkú popularitu. Na konci roku bolo na Internet pripojených už viac ako 1 milión hostiteľských počítačov, čo predstavovalo vyše 2 milióny používateľov Internetu.
• Roku 1993: nastal neobvyklý nárast Internetu predovšetkým v komerčnom prostredí. Snahou bolo, aby sa Internet stal bežnou súčasťou každodenného života. Pripojených bolo viac ako 2 milióny hostiteľských počítačov a vyše 10 miliónov používateľov. Počet www serverov bol vyše 150. Prišiel čas využívania videokonferencií. Internet sa využíval napríklad na skúšanie študentov, na odpovede na otázky zákazníkom a podobne. Pomocou špeciálnych komprimačných programov sa prenášal aj videosignál.
• Roku 1994: sa v USA pod názvom Globálna informačná infraštruktúra zrodil najprestížnejší projekt informatizácie sveta. Jeho cieľom bolo odstrániť všetky bariéry prístupu k informačným zdrojom a tým ich maximálna demokratizácia. Informačné zdroje mali prostredníctvom informačnej superdiaľnice vytvárať virtuálnu knižnicu, kde budú informácie prístupné pre každého. Bola založená spoločnosť [Netscape - Netscape Communications Corporation] a vydaná prvá verzia v minulosti jedného z najpopulárnejších browserov webovských stránok – Netscape Navigator. Taktiež bola založená W3C [World Wide Web Consortium]  s cieľom koordinovať vývoj noriem a aplikácii tak, aby bolo možné využívať a ďalej zdokonaľovať všetky možnosti World Wide Webu.Elektronický obchod dosiahol výšku 200 miliónov dolárov. Pripojených bolo okolo 4 miliónov hostiteľských počítačov a cca 15 miliónov používateľov.
• Od roku 1996: sa v USA, Európe a Japonsku, v súvislosti s vytvorením nových podmienok pre elektronický obchod, najväčší dôraz kládol na vybudovanie globálnej informačnej infraštruktúry. Ten vyústil do vzniku globálneho elektronického trhu. Jeho charakteristickými prvkami sú otvorenosť, jednoduchosť používania a ľahký prístup.
• Už v roku 1997: bolo možné na Internete prezerať trojdimenzionálny priestor, chytiť a skúmať predmety, ísť z miestnosti do miestnosti, pozrieť si sochy a diela umelcov. Pripojených bolo okolo 29 miliónov hostiteľských počítačov, čo predstavuje viac než 100 miliónov používateľov a vyše 1 milióna www serverov.
• V júni 1998: bolo na Internet pripojených viac ako 36 miliónov hostiteľských počítačov na svete.
• Roku 2000: počet používateľov Internetu presiahol hranicu 1 miliardy ľudí.